Mince boli uložené pod maltovým lôžkom pôvodnej kamennej podlahy
v keramickom hrnčeku, ten bol prikrytý malou kamennou platňou. Väčšinu
mincí tvoria banícke výplatné známky. Strieborné mince boli zabalené
separátne, podľa nich zrejme do ľanovej tkaniny. „Mince datujú zakopanie tohto pomerne rozsiahleho pokladu najskôr do roku 1702,“ uvádzajú na webe.
Ako dodávajú, razené boli v Košiciach, v Smolníku či v Banskej
Štiavnici. Svedčiť to má o putovaní veriacich aj z týchto krajov, ktorí
tu tieto milodary zanechali. Súčasťou pokladu sú tiež poľské razby. „Preto
je pravdepodobné, že kňaz, ktorý mal v správe kostol a farnosť v čase
opätovných nepokojov, tieto nahromadené finančné prostriedky ukryl pod
podlahou pred povstalcami a časom odišiel. Viac sa zrejme nevrátil a o
poklade pod podlahou nikomu nepovedal a vďaka tomu sa nám tento nesporne
unikátny poklad vysokej numizmatickej a historickej hodnoty zachoval,“ uvádzajú.
Pristáš pre TASR spresnil, že v súčasnosti sa vykonáva odborné
spracovanie a konzervovanie nálezu a tiež vyhodnocovanie celého
archeologického výskumu. „Po odovzdaní nálezovej správy preberie
v zmysle pamiatkového zákona správu nálezu Pamiatkový úrad SR, ktorý
určí, kde bude nález umiestnený. V takýchto prípadoch je vždy snaha, aby
nález ostal prezentovaný pre verejnosť v regióne, kde bol nájdený,“ dodal.